Basnicky.sk

Za stolom vo svojej izbe
sedíš s hlavou v dlaniach
teplé ale mrazivé prsty cítiš na krku.
Prestávaš dýchať tento vzduch.
Zlato, ktoré tak dobre si poznala
bozkom na chladné pery
hovorí ti, aby si sa nevzdala.
Kľúč od izby, v ktorej bývaš
ti odhodí, ponúkne iný.
Chceš odmietnuť, ale niečo ti nedovolí.
Do tvojich pľúc vdýchol život.
Otváraš oči a až teraz vidíš,
že toho človeka poznáš.
Z obrazov nad posteľami starých mám
tento muž ti nádej dal.