Basnicky.sk

Horúce leto.
Nočná mora...
Čierny kríž,
veľký, zdobený...
Bol to sen pre mňa,
daný zhora.
Už viem,
že neuvidím Ťa v jeseni.

Zobudím sa.
Neviem,
iba tuším.
Zajtra sen sa vyjasní.
Prešlo pár hodín,
prišla správa...
už blúdi moja duša
v bolestiach a v nešťastí.

Ubíja ma smútok,
žiaľ zviera hrdlo,
spomienka na Teba...
Život s veľkou dierou v srdci,
čo zanechal Tvoj nečakaný odchod,
takýto mi netreba.

Spomienok je čoraz viac.
Letá,
keď sme sa spolu hrávali.
To vystriedal žalostný plač,
srdce posiate mám ranami...

Pália ma oči,
nevládzem dýchať,
telo už nevnímam.
Duša mi uletí,
niekam vkročí...
cez chladný mramor Ťa objímam.

Túži pár rokov,
túži po stretnutí.
Uniká z tela.
Nemá strach, nevzliká,
veď nik ju nenúti.
Sama to chcela.

Po rokoch objatie.
Po rokoch pokoj.
Rany sa hoja.
Našla Ťa moja láska,
našla Ťa v nebíčku,
bez veľkého boja.

V oblakoch,
s anjelmi,
posledný pohľad.
Zamávam Zemi.
Ak nie si Ty,
ani ja nebudem,
keď to tak chceli...