Basnicky.sk

Keď sa naučíš odpúšťať
a siahneš na dno svojich síl,
dosiahneš
v živote oveľa viac
a uzdravíš svoj nekonečný bôľ...
Ten bôľ, ktorý sužuje tvoju dušu,
bôľ,
ktorý sa len tak s tebou zahráva,
bôľ,
ktorý prináša tvojim hviezdam neviditeľnú rosu,
ktorú vidíš len ty sám.
Rosu,
ktorá sa kĺže po lícach...
Tvár,
áno tvár – po tej, čo sa rosa kĺže –
je každým dňom bledšia
a smutšia
ako kedysi.
Tvár, na ktorej nevidno slnko ani iskry vo hviezdach,
iba odrážajú hnev,
nekonečný hnev...
Snažíš sa spomenúť,
kde nastala chyba,
kde je ten zlom,
ktorý prevrátil tvoj život
naruby...
Nedokážeš sa spamätať...
Vidíš už len zlo a beznádej...