Basnicky.sk

Idem, ty vieš kde.
Čakám až ťa stretnem
a ty úsmev od ucha k uchu.
Len teba budem počuť v hluku,
len tebe podám ruku...

Prechádzka po meste,
len ty a ja.
MY DVAJA spolu, niečo ti rozprávam.

Ideme.
Nevieme kam,
nič totiž nevnímam.

Ani ty nič nevieš.
Len počúvaš.
Počúvaš môj hlas,
pomaly ma spoznávaš...

Ideme.
Nevieme kam
a ja od šťastia sa rozplývam.

Ja držím ťa tak pevne...
Totiž neviem,
ako dlho bude trvať, kým ťa znovu stretnem.

Je leto.
Ja vidím tvoju tvár,
avšak myšlienkami nestíham.

Myslím na teba,
je toho tak veľa...
Nestíham to povedať
a predsa...
Stojíš predomnou.

Ideme.
Nevieme kam,
mno cítim,
že správnym smerom sa uberám.

Verím srdcu, sťa sudcu,
ale verím mu.
___________________________________
IDEM.
Neviem kam,
kráčam sama,
pri tebe som nestíhala...

Si príliš ďaleko!
Dusí ma, čo chcem ti povedať,
neviem sa spamätať.

Je toho príliš veľa
čo povedať som nevedela!
(Nemala som kedy.)

Nestíham.
Každá predstava ma dusí.
Preto písať musím!
Teda,
aspoň to skúsim...

Ako vyjadriť svoj cit?
Neviem, je to ťažké!
Čo môžem prirovnávať k láske?!

Pusku a či...
Či úsmev ako dar?
Hm, len či vôbec
tieto zážitky s tebou mám:(
Veď predsa,
ja som tu a ty si tam!

Si ďaleko!
Chcem kráčať spolu!
Slnko, more pláž,
počúvať, čo rozprávaš...

Raz som hore ja, potom ty.
(Nikdy nie spolu.)
Inokedy padám do hlbín,
bojím sa len toho,
že čas, ktorý chcem, s tebou nestrávim.

Ideme.
Nevieme kam,
všetko sa rozpadá,
padá naša zástava,
to, čo som budovala...

Neviem čo sa stalo...
Síce hej,
BOLI SME SPOLU MÁLO!!!

Avšak nie je koniec,
láska moja NAVŽDY!
Milujem, keď ma dráždiš!

IDEM.
Zatiaľ kráčam sama.
Pôjdeme spolu.

Mno až vtedy, keď bude čas,
aby som ťa mala,
aby som ťa objímala!
Konečne sa ťa dotýkala...


(Len tebe, ty vieš o čo ide. Nikdy nebude koniec! Táto báseň hovorí LEN O TOM, jak veľmi mi chýbaš!!! Milujem ťa!)