Basnicky.sk

Raz som sedel večer pod nebom a hľadel na riečny tok,
a počul som jeden anjelsky vokál a môj sen po tom hlase volá,
ten tón sa mi vnáral do uší ako ľúbezné slová
vôbec som necítil, že ma sledoval akísi cudzí sok.
Ten vokál čo ten anjel nôtil,
bol nadpozemský, éterický vznášajúci sa vo večnosti,
jeho spev ma nad niečím zamyslieť ma donútil,
či vôbec si ja zaslúžim niekedy toľkej cnosti ?
Jeho spev bol plný smútku zo straty mojej lásky,
ale zároveň okrem straty tam bolo cítiť oslavu života,
preto sa už nechcem mračiť a mať z toho slzavé vrásky,
lebo moje srdce opantala iba jedna bezodná prázdnota.
Ani po tej dobe to sladké ovocie nestratilo tú chuť,
a ja uvádzam všetko do chaosu hoci som stále čitateľným,
preto sa musím vydať na nekonečne dlhú púť,
aj keď na tej púti budem na vždy sám a opusteným.
Pritom ako som počúval ten plachý akord,
ktorý spieval môj anjel pre TVOJU dušu a pery,
tie tóny sa vnárajú do TEBA ako nôž či vari kord,
preto sa môžem iba obrátiť na anjela plného viery.
Ale ty hudbu nepočúvaš, však ? ,
a ja mám hrozný strach a smrteľný tušák,
ale TVOJA viera nebola silná potrebovala si dôkaz,
ja sa iba tíško modlím a šepkám: „ Prosím, len to nepokaz.“
Ten anjel videl ako si sa kúpala v mesačnom svite,
tvoja krása a svit luny ho dojali k slzám,
musel opäť pospájať tie roztrhané nite,
a preto padol k mojim nohám.
Jeho ilúzie sa týmto zmätkom pokazili,
preto ťa musel spútať,
a ostrihať TVOJE voňavé vlasy,
a potom z tvojich pier pil tvoje slzy a začal k nebesiam stúpať.
Túto scénu som však už raz pred tým videl,
a kráčal som už po tejto dlážke,
hoci tuším, že spejem k tej hroznej porážke,
aj tak som iba celú noc iba bdel.
Vieš zistil som, že LÁSKA nie je víťazný pochod,
už som aj zazrel TVOJU slzu na nebeskej klenbe,
ja už viac nemôžem dúfať je to smutné, ale prosím pochop,
nechcem život márniť v úmornej honbe.
Naháňaním sa za tým čo aj tam nemám,
to čo je ako piesok z hodín,
preto tuším, že budem stále sám,
ale ver tomu, že šancu ťa ľúbiť nikdy nezahodím !
Bola jedna doba keď si ma chcela hlbšie spoznať
a tuším tá doba stále pretrvávala,
ja ti chcem cez ten vokál to posolstvo odovzdať,
a keď si ho počula holubica krídlami zamávala.
Možno tam hore s anjelmi je aj Boh,
ale všetko čo som sa od LÁSKY naučil,
bolo ako zabiť toho anjela čo sa od nás odlúčil,
preto vravím: „ Na LÁSKU treba predsa dvoch.“
Pri tom ako som sa nemohol zobudiť z toho hrozného sna,
z tej nočnej mory z čo bola taká skutočná,
a vťahuje ma dolu na dno dolu,
musel som to vypovedať a ukázať ti pravdu holú.
Preto poézia je to o čom som netušil, že by som ju niekedy chcel,
a aj vďaka nej sa mi občas podarí utiecť z tých tmavých ciel,
lebo je to vášeň, krehkosť a plnosť bolestivého smútku,
a je tam aj dojímavá naivita a vášnivá túžba po lásky plnom skutku.
Na toho vokálu som rátal s tou porážkou a to čo sa na mňa valilo
s ktorou sa nedalo žiť,
vo vnútri ma niečo znepokojovalo,
že v tej chvíli by som radšej chcel v čiernej zemi hniť . . .



(im memorial pre fantastickeho hodobnika Jeffa Buckleyho :((( )