Basnicky.sk

anjel z neba na mna hladí
krúti hlavou no neprezradí,
co si myslí,co uz asi vie
len to nahlas nevysloví,a mne nepovie
nacúva môjmu hlásku v duši
v tomto momente uz asi tuší
čo odo mna mal by čakat
čím ho moja mysel môze zlákať
lež mi nenapovie,lež mi neda spat
kedy uz konecne,pokoj na dusi budem mať
preco ma tak trápi,svedomie mi zožiera
vo vlastnom tele sa nevyznám, cítim sa ako príšera
raz poviem to,potom zas daco iné
sama neviem co vsetko z toho plynie
z mojich pier sladké slová vychádzajú
o moje zmetené pocity sa nestarajú
je to len očný klam,ci ako to nazvat
ako sa mám v sebe vyznat,ked samu seba nedokázem chápat
tak existuje niekto,kto sa vo mne vyzná
kto ma naucí vlastné chyby si priznat
rozhodovat sa správne a napravit hriechy dávne,
ktorých som sa dopustila na ludoch,už len vyriect mi je to trápne
na ktorých mi najviac zálezí
ktorý mi stoja za to pre nich žiť
a viac sa kvoli sebe netrápit
ved len ked uvázis tieto slová,ked budem stastie kol seba šírit
budú aj oni stastný a uz viac nebudú sa pýrit,
mracit sa na svet,na cudzie bytosti
budú sa tešiť z kazdej blbosti
budú behat bosí na tráve zelenej
tesit sa s kvapky rosy,začarovanej
záleží len na nás,ako si ten zivot zariadime
či si žial a smútok stastím nahradíme
a úsmev na tvári vylúdime,či uz sami pre seba to urobíme,alebo pre iných
kto vie mozno zo seba vycaríme pocit hrejivý