Basnicky.sk

Slovensko-maďarská báseň
O snehuliakovi

Vonku je november,
ja vidím Ho ember,
na tvári mrkvička,
a v ruke vetvička.

Ho ember, Ho ember,
tri gule na sebe,
stretneme sa v lete,
na jeho pohrebe.

Keď snehové telo,
oblečie sa slnkom,
novembrové dielo,
zaspí večným spánkom.

Ho ember, jou...pusi,
čomusi už tuší,
...že...
rozmrznutý musí,
dať Ti zbohom...pusi.

Dohorieva plameň,
spomienky naňho ...čok,
večné slovo...Amen,
čierny dym zo sviečok,

Ľúbil fozot čoki,
ľúbil tiež Tvoj driek,
tvoje štíhle boky,
boli preňho liek.

Vyzlieklo ho slnko,
akkor semmi baj,
vidím len málinko,
to nem...žiadna báj.

A moje sivečke,
plače za ním stále,
pri zhorenej sviečke,
netráp sa ty ale.

Bože Ti...kosonom,
pre seba si vravím,
začínam písmenom,
ja tú bolesť strávim.

...Amen...

Nem akarok ededul leni,
sukšégem van rád, čak téged
seretlek éš šoha šenki mášt.