Basnicky.sk

O nás

Vôkol letí víchor,
bielou tvárou nemou,
tlkot srdca stíchol,
priľahol ho zemou.

Nohy už nám stuhli,
počuť obyčajný ston,
pravouhlé uhly,
a ten neskonalý zvon.

Voda dráždi - hreší,
aj neskrotené panny,
to nás mužov teší,
že nestihnú vlak ranný.

Chcem útechu malú,
harmóniu v duši,
obyčajnú chválu,
len tak Ti to sluší.

Objíma ma hora,
hľadí na mňa okom,
sleduje ma zhora,
nenápadne bokom.

Chytám márne zlosti,
keď žiarlivosť Ťa hostí,
ako kvapky vody,
rúcajú sa mi schody.