Basnicky.sk

Žilo raz jedno dievča,
Ktoré bolo velmi krásne,
Žilo svoj život tajomne,
Skladalo pre mna básne.
Život mi zmenila,
Aj keď som ju nepoznal,
Chcel som ju velmi stretnúť,
No veľmi som sa toho bál.
Moje myšlienky patrili jedine jej,
Šťastie sme však nemali,
Naše stretnutia sa míňali,
A na myseľ mi padal tieň.
Povedal som si však vydržím,
Pre ten jeden okamih, pre ten deň,
Keď budem pri nej stáť,
Aspon raz tú nádheru uvidieť,
Potom snáď môžem aj skonať.
Aj keby len ako zrnko z pláže,
Bolo taká úžasná ako si myslím,
Pre jej lásku sa všetkého vzdám,
Na ceste k nej všetko prekonám.
Život mi zmenila,
Vďaka nej myslím zas na veci krásne,
Konečne zas dokážem aj ja písať básne.
Slová sú prchké, ľahúčko sa stratia,
Preto jej snád raz dokážem,
Že moje sa jej ako činy neraz vrátia.
Aj keď si myslí, že už vie,
Dúfam, že raz ten deň nadíde,
Keď pochopí čo pre mna znamená,
Že láska nie je ako voda zmútená,
Ale čistá ako prameň,
Čo mi zo srdca vyviera.
Tak veľmi si želám aby bola štastná,
Aby sa jej samota už nezdala prázdna,
Aby som ju mohol potešit,
A jej srdiečko si zaslúžit.