Basnicky.sk

Dnes ako blesk z jasného neba,
zasiahla ma správa od TEBA,
hoci som ju nepočul z Tvojich úst,
odkázala si tie slová po niekom inom.
Prečo mi nedokážeš povedať do očí pravdu aspoň to skús ? ,
nie TY po inej osobe mne vrážaš do duše tupím klinom,
odkazuješ, že som krutý,
že to čo píšem je citové zderstvo.
Ja som iba vo svojej duši odetý,
a míňa sa účinku toto posolstvo,
nemáš poňatia čo je to citový teror,
nepoznáš čím človek vtedy prejde – chceš sa urvať od svedomia.
Ja nie som ten čo robí zo života horor,
to nie je môj štýl to nie som JA ! ,
preto musím z lietadla skočiť čo sa k Zemi rúti,
lenže sme tam dvaja a je iba 1 padák.
Preto ti ho do rúk strčím a vravím: „Skáč !“,
ja nechcem padák chcem letieť ako vták,
ty ľahučko zosadneš preto prosím neplač,
pritom počúvam ten song od Buckleyho.
Ten song má tak smutný tón,
že musím povedať anjelovi : „Prosím moje telo nechaj tak a zatkni ho !“ ,
to preto, že nechcem byť tým zlom,
lebo neprávom vravíš, že som ten čo kruto zdiera !
To sa mi protiví to by bola namiesto srdca iba čierna diera ! ,
predsa vieš, že ja nie som podrazák,
nie som rímsky cisár čo dal smerom dole krvavý ukazovák,
preto sa neviem zmieriť s tým hnevom.
Čo si vo mne vyvolala,
je to ako vulkán čo chŕli sivým popolom,
a tá láva ma vo svojej temnote pochovala,
veď vieš tá láva z môjho vnútra krváca.
A TVOJE slová ako tajfún do mňa buráca,
prečo svojím smútkom ma trápiš ?,
veď predsa mňa už do siete nelapíš ! ,
hovoríš, že všetko mohlo byť inak.
To je LOŽ keby to bola pravda necítil by som na duši tlak,
neverím už žiadnym slovám zahrávaš sa iba,
preto nechcem ,aby sa opakovala žiadna chyba,
neznesiem tú hru na mačku s myšou to nie.
Nemôžem už viac trpieť nezaslúžim si vykúpenie ? ,
vravíš, že som smutný kvôli tomu,
že si myslíš vraj stretnúť ťa mi prinieslo krutú smolu,
veď si písala, vraj som smutný len preto, že ťa nemôžem ľúbiť.
A preto pre ten pocit si ja nezaslúžim žiť,
lebo tak či tak spejem k záhube,
že stratím to čo mi dáva silu žiť svoj SEN,
mám pocit, že čierny pustovník do môjho srdca rúbe.
Preto tíško ti niečo povedať musím len,
že neverím v to či žiť dokážem viac,
aj keď tým službu urobím niekomu možno chtiac – nechtiac,
raz Senecca povedal jednu vetu .
ja sa pokúsim vsunúť jeho slová sem do tohto sonetu :
„Život je ako divadelná hra, nezáleží na tom aké dlhé bolo predstavenie,
ale ako dobre sa zahralo.“
Viem pravdu z toho cítiť,
ale ja musím jeho slová pozmeniť :
„Život je jedno veľké javisko na ktorom musíš vedieť hrať,
ale keď TVOJE srdce krváca TVOJA tvár sa nedokáže smiať ! “
Možno sa pýtaš prečo keď SRDCE tvár plače s ním ? ,
to preto keď tvár sa nevie tváriť šťastne,
musí trpieť a preto svoj večný sen sním,
a radšej nech mi osud moje šťastie odtne.
Ako by som mal hľadieť na smútok v TVOJOM vnútri,
To radšej budem nie živý, ale mŕtvy . . .