Basnicky.sk

Smútok je tu opakovane zas,
nad mestom pomaličky krúži,
nastal ten upadajúci čas,
vytrhnutých ľudských duší.

Na konci ulice v hlúčiku stoja,
hľadia na nás a ticho volajú,
že sami sa tam stáť boja,
všade vôkol počuť ako stonajú.

Pohýnam sa jedným smerom,
na koniec ulice ťa ísť láka,
ja idem preč s oťažievajúcim telom,
teba nezastaví žiadna mláka.

Obidvaja hľadíme na seba,
ja som tu a ty si tam,
veď aj to zažiť treba,
zdá sa, že je to celé klam.

Tiene hýbu svetom, samá šedá,
koniec ulice sa vzdiaľuje,
ty odrazu pochopíš a si bledá.

Jedna smutná ulica, ako život,
smutné tiene, smutný pohľad
smutný ja a ty,
neskoro sme pochopili,
ako nám na nás záleží.