ŠEPKÁ
Vstúp do siene výkrikov, kde viac, ako ty nazrieš do temnoty, nazrie ona do teba.
Tu všetky farby volajú o pomoc. Nemo vzpínajú ruky bez nádeje na zadosťučinenie.
Tu nadobudneš presvedčenie, o ktorom si sa nikdy nechcel presvedčiť.
Sme čierne kométy. Karmínové sprisahania.
Kriedou škrípajúcou na tabuľu píš slová šepkané mojimi ústami.
Chop sa štetca a namaľuj temnotu.
Som stále bližšie k vyjadreniu svojej podstaty. Pandrava s obludnými rozmermi približujúca sa pomaly, pomaličky, ale s istotou len a len k tebe.
Ja som zlo. A niet pre mňa hraníc k dovideniu...
Dátum vloženia 17. 6. 2008 02:06sebaboh 
ŠEPKÁ
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1417
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- niklíkov
zaujímavé, môže byť
17. 6. 2008 07:09 - Saphira
poviem rovno že mňa takéto moc neberú...ale ako ťa tak čítam, pomaly začínam meniť názor
17. 6. 2008 13:44 - sebaboh (napísal autor básne)
však tieto riadky boli úryvkami z mojich dávnejších myšlienok. osobne to nepovažujem za báseň. pre mňa má mať báseň rýmy, rytmus, niečo spevné. ostatné moje kúsky sú tie, ktoré sa tomu, čo považujem za básne skutočne viac podobajú.
17. 6. 2008 17:54 - šumo
..tvoja ,,posadnutosť" beznádejou je obdivuhodná...ale sa aspoň vie o ČOM píšeš..je to smutné, je to deprimujúce ale je to jasné...ale zároveň tajomné a nútiace k zamysleniu....možno niekoho tvoje básne primäjú k rovnakým myšlienkám.... mňa zatiaľ inšpirujú viac hľadať zázraky a dôkazy smerujúce k nádeji...
18. 6. 2008 15:00 - ZZZ
mne sa paci aj tato tvoja poloha.....
19. 6. 2008 15:35