Basnicky.sk

V zovretí štyroch stien sedím tu sám,
so slzami v očiach lásku preklínam.
Prečo tou bolesťou samoty trýzni nás,
prečo tým trápením dušu mi ničí zas.

Srdce mi strápené prázdnotou zíva,
odišla tá čo mala právo v ňom bývať.
Odišla a v srdci zanechala bolesť
a ja sám ako prst navždy chcem utiecť.

Uniknúť pred všetkým od môjho trápenia,
na miesto ďaleké od tohto súženia.
Navždycky zabudnúť na chvíle smutné,
ktoré ma zranili tak moc ukrutne.