dva kroky bez pádu do stredu zeme
budia nárek cez vysuté tiene
ktoré krivia čas i priestor v dlani
svieca
čo zmätene blúdi bez záchytného bodu
a oči
premietajú doteraz neznáme
spomienky ....
na útek
na slzy, čo tíšili srdce
keď rozum už nedokázal ďalej rozmýšlať
a zaprášené dlane zostali tak samé
bez niekoho
.... nádej
Dátum vloženia 15. 6. 2008 12:55milson5
a predsa im zostala ...
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1710
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti