Sedí v kúte, a sama sa uspáva svojím spevom,
Pokúša sa vyrovnať s predierajúcim sa hnevom!
Tak nahlas si spieva, že ju každý počuje,
Pred jej domom, na druhú stranu odbočuje.
Je to ako zabíjanie sám seba,
Vraví si, že tak jej treba.
Vraví si, je to moja vina,
A on bol taká sviňa.
Všetko pre stávku s kamošmi a verila mu,
Ľutovala,že pri tom okamihu, nestrelila mu.
Stále v kúte, a trhá si vlasy,
Samá uberá zo svojej krásy,
Vraví si že nespraví to už nikdy viac,
Preto berie nôž do rúk, nebude to nechtiac.
Zarýva nožík do kože,
Nik jej už nepomôže,
Opustí ho na zem, a hneď cíti tú úľavu,
A stále si spieva tú pieseň boľavú.
Leží bezhybne na zemi,ale je šťastná,
Naokolo jej rudá krv vlastná.
Ale stále si spieva.....
Dátum vloženia 19. 9. 2005 20:48Shiver 
Spieva...
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1493
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti