Na zem ma zlomil, posledný úder,
moje city a lásku teraz si pýtaš?
Zmoknuté oči, na tričku tvôj púder,
Je už len hnev, to všetko čo čítaš!
Telefón neberieš, hľadám ťa po meste,
Strach mám ísť okolo, však kde si to cítim.
Stretnem ťa s ním, keď odchádzaš po ceste,
Spoza sĺz bolesti, trochu za ruku ťa chytím.
Môžeš mi odpustiť? túliš sa nesmelo,
Predstava stratiť ťa, bozky a ruky.
nechcem žiť bez teba, veď to tak bolelo,
Možno čas vylieči, však budú to muky.
Dátum vloženia 12. 6. 2008 17:42phillip 
Nemôžeš
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1483
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- dagmara
moc pekne
14. 6. 2008 20:10