Sám vietor uhádol môj strach.
Pomaly, potichu rozprával
o mojom živote...
Potichu rozprával, pomaly sa prechádzal.
Vtáky ráno spievali
tú našu smutnú pieseň,
tie naše smutné túžby,
o ktorých vie len môj sen.
Lístie zašumelo
mojím tichým vzdychom
prerušila som ho
svojím hlasným krikom...
Toľko klamstiev utopilo pravdu
toľko rodných stromov.
Už nič iné nechcem,
len ísť s tebou domov...
Dátum vloženia 12. 6. 2008 13:52skarede kacatko
Klamstvá
Básnička je vložená v kategórii Priania
Počet zobrazení básne 2845
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti