V horách, kde umierali ľudia,
to pod Vtáčnikom je tento kraj,
kvety, stromy aj zvieratá sa budia
Zdá sa to krásne, keď prichádza jar.
Tam modlil som sa k svojim predkom
a ďakoval Bohu za to, čo mám,
za veci ukryté pred zrakom
a za tajomstvá, čo dáva nám.
Idem po lúke plnej kvetov
a koberec zo žltých púpav
vedie ma do nových svetov
v rannej rose som sa kúpal
Pri potoku ma brat vietor
zahaľuje do bielej vône
z malých čerešňových lupeňov,
no moje srdce aj tak stone.
To je tak, keď sa tu cítim sám,
keď niekde v hĺbke mám len žiaľ,
že tvoju lásku nepoznám.
Zdalo sa to krásne, že prišla jar...
Dátum vloženia 9. 6. 2008 10:48myso
Keď prichádza jar
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1441
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- niklíkov
velmi pekne napísané
9. 6. 2008 11:01