Basnicky.sk

V horách, kde umierali ľudia,
to pod Vtáčnikom je tento kraj,
kvety, stromy aj zvieratá sa budia
Zdá sa to krásne, keď prichádza jar.

Tam modlil som sa k svojim predkom
a ďakoval Bohu za to, čo mám,
za veci ukryté pred zrakom
a za tajomstvá, čo dáva nám.

Idem po lúke plnej kvetov
a koberec zo žltých púpav
vedie ma do nových svetov
v rannej rose som sa kúpal

Pri potoku ma brat vietor
zahaľuje do bielej vône
z malých čerešňových lupeňov,
no moje srdce aj tak stone.

To je tak, keď sa tu cítim sám,
keď niekde v hĺbke mám len žiaľ,
že tvoju lásku nepoznám.
Zdalo sa to krásne, že prišla jar...