Nie je vo mne nic,
mám len lásku v sebe,
som len nejasný tieň,
čo vie že patri k tebe.
Som len nenápadný otáznik,
na konci tvojej vety,
maličke svetielko v tvojej tme,
čo neprestajne svieti.
Som spomienka, tvoja minulosť,
čo čaká od lásky,
že spraví z nej prítomnosť,
budúcnosť.
Som mesiac čo mal svoju hviezdu,
ktorá sa vzďaľuje k neznámemu miestu,
čakajúci túžobne,
či najdeš späť cestu.
Vráť sa a budeme žiariť viac ako kedysi
Dátum vloženia 9. 6. 2008 00:53M
PRIROVNANIE
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 4264
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti