Uzatváram sa do seba
ludí dávam čo najdalej od seba
najradčej som ked som sama
cítim sa ako postrelená vrana
ktorá plače stoná od bolesti
ešte letí snaží sa pristát
nepodarí sa už len smutno sa na nu dívat
spadla na zem posledný krát vydýchla
jej smrt nastala,duša odišla
dívam sa na oblohu
potichu sa prihováram bohu
prečo ona prečo odišla?
nič nespravila ešte ani rodinu nenašla
prečo trpia tí ktorí nič nemajú
tí čo netrpia sa len radujú
ani vážit si to nevedia
nikdy sa na seba nepozrú
do svojej duše nenazrú...ach jaj:(
Dátum vloženia 8. 6. 2008 16:56Kattuska
Vrana a Ja!
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1806
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Saphira
to ach jaj na konci mi prišlo také odveci
inak vlastne myšlienka nie je zlá...ale boli tam momenty, ktoré to zabili
8. 6. 2008 18:36 - DAN VAN MAR
suhlasim to ach jaj tam byť nemuselo, ono aj sa mi to páčilo aj nie- pol na pol
8. 6. 2008 18:55 - milson5
no mohlo to byt lepsie
8. 6. 2008 20:00 - niklíkov
ako báseň nedotiahnuté prosto napísané myšlienky bez momentov , ktoré by ma zaujali a donutili zamyslieť, ale píš
8. 6. 2008 20:55 - Kattuska (napísal autor básne)
ja viem mna nechajte tak ja len zacinam pisat ale ak vam to vadi prestanem azabijem sa lebo toto je ejedina vec ktora ma drzi nad vodou
9. 6. 2008 16:33