Basnicky.sk

S
tojí s očami upriamenými k Zemi, dýcha zhlboka, no jeho srdce netlčie, jeho oči strácajú obrazy sveta v ktorom žije...
Jeho telo sa trasie ako osika, pretože sa oň oprel jemný vánok vetra. Je to čudné, ale aj ľadovce plačú, pretože im chýba teplo ženskej náruče, jemnosť ženských rúk, ktoré mal tak často na tvári...
Bol svedkom šou, v ktorej bolo veľa lásky, nenávisti, ale aj závisti, no myslel si že jeho sa to netýka. Jeho oči boli týmto zlým oslepené, ale myseľ nie, pretože jemnosť a ochrana krásneho páru rúk to nedovolila. Lenže teraz má strach z toho všetkého, nohy ho nesú, ale nie isto, podlamujú sa...
Síce dýcha zhlboka, jeho srdce zaspáva. Chce ísť snívať sen, ktorý preň skončil. Chcelo jemnosť a krásu toho jej, tej s číslom jedna. „Ach, ale sa mi točí hlava“ hovorí si a cíti ako sa z vnútra roztápa.
Mrzia ho chvíle keď začal ignorovať teplé lúče slnka, pretože to viedlo k jeho záhube...