Umenie je zit,
zakladom je byt.
Snivat je zlozite,
srdce je dvojite.
Som sama, no ty tiez,
zakazdym mi len ublizit vies.
No uz je to naposledy, idem,
s niekym inym sa opat zidem.
Hladis na mna, zbytocne prosis,
bez lasky ducha v sebe nosis.
S tym uz viac nedokazem zit,
chcem milovana a chcena byt.
Tak sa uz konecne zobud,
bud ako hrejuca labud.
Ktora v sebe neznost nesie,
aj modre z neba Ti k noham znesie.
Az z nej zide podoba na Teba,
v tom momente sa zahlad do neba.
Poslem Ti bozk, co sa na zemi straca,
hned sa pretrhne aj podledna hradza.
Budes citit co ja, ze sa uz netrapim,
no aj ked chcem, uz sa spat nevratim.
Dátum vloženia 14. 9. 2005 23:59Peta
Zmen sa prosim
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2657
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- SARA17
Krásne ale zaroven také smutnučké...fnuk...normálne si mi pripomenula mňa...diki...
15. 9. 2005 12:06 - Peta (napísal autor básne)
dakujem moja
15. 9. 2005 17:39 - Tom
je to pekne, ale skor si to viem predstavit ako nejaky dramaticky monolog v divadle
15. 9. 2005 22:55 - Peta (napísal autor básne)
dakujem Tom
16. 9. 2005 17:26 - Vanesa
Nice
20. 9. 2005 18:18