Basnicky.sk

Ešte mám ten lístok na ktorý si mi napísala písmom takým drobučkým,akoby si ho šepkala,že len tí,ktorých máme skutočne radi,nám môžu dokázať,že láska nieje večná.
Je to zvláštne,stretnúť ťa dnes,keď sa nenalíčená prechádzaš medzi starými domami,ktoré na nás hľadia ces svoje slepé okná.
Je to zvláštne,že sa s tebou znovu rozprávam,i keď miesto vecí,ktoré by sme mali a chceli povedať,preklzneme vedľa seba po mostíku zbytočných slov.
Je to zvlaštne,prekročiť vlastný tieň,všetky tie rozochvené vyznania písané do snehu,sladké ranné malátnosti;akosi zádumčivo sme otupeli.
Je to zvláštne že sa ma už nikdy nespýtaš,prečo a s kým v záhrade sním.
Usmej sa na mňa,keď odchádzam.
Veď iba sťahovaví vtáci sa vracajú,iba stromy majú dosť času,aby mohli žiť v spomienkach.
Usmej sa na mňa,odchádzam.