z oblohy prší smiech
a ďatelina vonia slnkom
na perách cítim sladkastú pachuť
Tvojho odmietnutia
obavy z toho, že vo vzduchu
zacítiš moju samotu.
túžzm byť kvapkou vody
v Tvojom oku.
perličkou potu
nad Tvojou perou
odmietnutie je niekedy opojným víťazstvom.
schúlená túžba znie vzduchom,
jej tóny vibrujú v ušnom priestore
a očné viečka klipkajú v rytme
tlkotu osamelého srdca
nepredstaviteľná predstava seba samej
bez Tvojej prítomnosti...
A čo? A tak sa úboho vtipne
prikrčím pod dážnikom snov
kvapky smiechu dopadajú na všetko navôkol
skladám dáždnik a vydávam sa napospas...
kvapkám smiechu
i človek sám osamelý môže byť šťastný.
tóny tajných prianí sa strácajú v ďiaľke...
hľadím dolu a v slnečnej ďateline nachádzam štvorlístok...
Dátum vloženia 30. 5. 2008 21:47Yukitta 
...sama...
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2011
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti