Basnicky.sk

Bol raz človek, ktorý nepoznal lásku. Preto si raz zabavil všetky svoje veci a odišiel do sveta.
Na dverách svojho domu nechal odkaz.: Vrátim sa až vtedy, keď nájdem to, čo vy ste našli už dávno. Chodil po svete niekoľko rokov, a každého ho sa vypytoval čo je vlastne láska. Nikto mu to nevedel vysvetliť. Bol z toho veľmi smutný. Niekoľko krát sa sám seba spýtal, či láska existuje alebo ho má svet za blázna. Keď už sa chcel vzdať, prišiel do jednej dediny, kde sa akurát chystali popraviť jedného muža. Mali ho obesiť za vraždu nejakej ženy. Muž skôr ako ho popravili poprosil kata o posledných pár slov. Obrátil sa k žene a deťom a povedal im: ,, Vy ste jediní pre koho som žil, dýchal, plakal aj sa smial vy ste môj život .´´ Vtedy človek pochopil lásku k rodine. Potom sa obrátil k svojmu najlepšiemu priateľovi a riekol:,, Bol si mojím bratom, bol si človekom ktorý už nejeden krát riskoval svoj vlastný život aby zachránil ten môj. Človek pochopil aj lásku k priateľom. Nakoniec objal svoju ženu, nežne ju pobozkal a pomaly sa išiel opäť ku katovi aby vykonal svoj príkaz. Človek pochopil lásku k milovanej osobe. Ešte predtým sa postavil pred ľudí z dediny a riekol: ,,Obesia ma neprávom, moje srdce sa necíti vinné lebo som nič neurobil. Odpúšťam skutočnému vrahovi a nech mu odpustí aj každý jeden z vás, lebo Boh nestvoril ľudí na to aby sa nenávideli ale aby sa mali radi a boli schopní aj odpúšťať. Vtedy náš človek pochopil všetky druhy lásky - a skôr ako kat stihol popravu vykonať zakričal, že on zavraždil tú ženu nech popravia jeho. Jeho posledné slová pred smrťou zneli takto: Zomieram šťastný lebo som konečne pochopil čo je to láska!