Sám kráčam po lúke zničenej
lúke zničenej sebou samým
ruky a srdce krvavé od ruži pychlavej
kedysi krásnej, no ja som sa stal jej utrpením.
Jej božský pôvab zmazal som ľudskou rukou
nič ma neospravedlní pred pýchou mojou.
červené lupene ostali v koši
a po nich iba smútok v duši.
Zobral som jej jedinečnosť
Stala sa iba centimetrom štvorcovým v hektári lúky.
Zobral som jej zmysel,
stala sa ničím. A ja vrahom!
Dátum vloženia 28. 5. 2008 11:34hasko 
Ruža
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1017
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti