Basnicky.sk

Keď v dave ľudí zazrela som Teba
mala som pocit, že spadla hviezda z neba.
Hviezda tak blízka a zároveň vzdialená,
na chvíľu bola bez mena.
Keď zapadlo slnko, zažali sa sviečky.
Náhoda chcela, že ocitli sme sa vedľa seba a od tej chvíle neviem žiť bez Teba.
Osud však zvláštnu hru s nami hrá.
Hoc láska planie v každom z nás,
nemôže uzrieť slnka jas.
Oboch nás zväzujú aj iné putá,
ktoré trhať nechceme.
No pre budúcnosť svojou láskou žijeme.