Basnicky.sk

Sedím tu a rozmýšľam čo dať do tohto psaníčka,
to čo sa malo zapísať do tvojho a nie cudzieho srdiečka,
možno cítiš z tohto, že mám ťa viac ako rád,
preto moje srdce nemôže zostať s tým tvojím iba ako kamarát.
A nevieš aký bôľ cítim keď kráčam krajinou,
keď chcem aby Ty si bola tou jedinou,
hoci toto moje vyznanie,
ak ho čítaš nekonečným smútkom znie.
Ty vravíš aby som bol šťastný s inou,
ale ja neznesiem to pomyslenie byť s niekým cudzím,
rozmýšľam čo som pokazil či to nie je mojou vinou,
preto túto nočnú moru v strachu sním.
Totiž viem o tom, že sa slová tieto páčili inej,
a iróniou je to, že s Tebou nespravili nič,
preto sa borím v túžbe urputnej,
a počujem ako na chrbte ma šľahá bič.
To pomyslenie ma mučí, že iná sa do mňa zahľadela,
tá myšlienka je horšia ako keď Ťa zasiahne rana z dela,
neviem kto ťa teraz objímal,
neviem či by ťa tento verš k slzám dojímal.
Keď som toto čiernym perom písal,
zazrel som ako ktosi šabľu a flintu spoza pásu odkásal,
tie rany po šľahnutí biča,
sú nič v porovnaní s túžbami čo ma ničia.
Možno bola chyba vo mne to tuším aj to viem,
preto to zostane pochované – nikomu to nepoviem,
písala si mi, že teraz máš dakoho viac ako „kamaráta“,
a vždy keď chcel niekto povedať niečo.
Zastavila si ju a to sa za dobré predsa neráta,
stále hľadám odpoveď na otázku „PREČO?“
čím to je, že sa páčim jej a nie tebe,
a to čo som spôsobil tým sa hnusím sám sebe.
To mi je ľúto, že som dostal kľúč,
ale nie od Tvojej duše,
preto si nezaslúžim aby ma pohladil slnečný lúč,
chcem aby vystrelil šíp z kuše.
Lebo som sa dostal do cudzieho srdca,
a ja preto volím samotu nech od bôľu to moje vykrváca,
trápi ma to, že do veršov mojich sa zaľúbila iná,
hoci sa mali vryť TEBE do očí.
Ty si bola tou ktorej sa srdce malo otvoriť – TY JEDINÁ !!!
Preto to nemá cenu a za to moja DUŠA do PEKLA skočí . . . !