Nemám rád ľudí,
vždy príde ta chvíľa,
keď ich preklínam,
za všetku moju pomoc.
A nemám rád slová,
vždy prídu ako had,
uštipnú zákerne
tam,
kde pocítim to neskôr.
(keď pochopím kým som)
Nedokážem to predvídať,
a nedokážem nič ovládať
som len rovnaký....
v tej chvíli,
znova a znova sa nechám okrádať
o moje trasúce sa srdce.
A to ma unáša,
na samé dno.
"Ako je toto možné!!!"
zašepkám z plných pľúc
"Ako je toto len možné....."
Tak som chcel zmeniť tento svet,
tým akým budem.
A teraz...
nenávidím sám seba,
za všetku márnu snahu,
za všetok ukradnutý čas,
a hlavne za to.....aký som.
Dátum vloženia 15. 5. 2008 22:23111krát
Je čas
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1581
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- myso
Znie to ako kríza, ale snáď prejde... Ľudia sú zlí, aj keď im ponúkneš dobré veci - ale aj tak sa oplatí robiť dobré veci.
15. 5. 2008 22:32 - predpolnocna a.
a to nevies este ako ja nemám rada ludí..ale nepreklínam ich..skrátka mozem si za to sama /no expresionisticke/
15. 5. 2008 23:36 - winis
:-( poznam..
16. 5. 2008 11:01 - fragaria
hmmmmm. v smere gravitacie to bolo stale lepsie a lepsie...ale mas aj lepsie
28. 5. 2008 00:36 - predpolnocna a.
a frr sa tulas po basnckach?
28. 5. 2008 00:39 - fragaria
jasne ved je to moja materska stranka... myslim ze bez tejto stranky by som ani nikdy nezacala pisat, nech je akokolvek odlisna od ostatnych
28. 5. 2008 00:45 - DAN VAN MAR
mne sa páči - píšeš výborne podla mna a rád ta čítam
28. 5. 2008 10:12