Hviezdy svietia a moje srdce láskou horí,
z môjho srdca sny odletia,no ty netušíš ako to bolí.
Pošliapal si našu lásku a dostal si, čo si chcel.
Nechal si ma samu na pospas smútku,teraz si môj nepriateľ.
Hviezdy svietia a ja sa prechádzam ulicou,so strachom.
Prstienok ktorý si mi daroval, skončil pod policou zapadnutý prachom.
Pošliapal si našu lásku ako krásne ruže v záhrade,
a ja som zostala sama,smutná ako princezná na hrade...
Hviezdy svietia a ja som snežienkou v mesačnom svite, ktorá už nechce cítiť ani jedno Tvoje objatie.
Chcem sa vymaniť z tohoto pocitu lásky,už nechcem cítiť zajatie. ...
Dátum vloženia 14. 5. 2008 15:38kateST
Hviezdy svietia
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1782
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- DAN VAN MAR
mňa veru toto vôbec neoslovilo- celé je to strašne monotónne a presladené a stále o jednom a tom istom
14. 5. 2008 16:25 - Marianka
Je to pekne, ale mala som z toho skor taky smutnejsi pocit. Mala som pocit ako keby si to pisala po tom, co ti nejaky chalan ublizil. Ale je to pekne.
20. 5. 2008 11:24