Basnicky.sk

Nedá mi nepovedať,
čo práve cítim,
čo robím a v čo verím,
ako som trestaný za svoju vlastnú vieru.
Nedá mi to nepovedať!

Nemôžem utíšiť,
smäd po mnou správnom svete,
po radosti z pokoja,
a sladkom tichu v ubolenej hlave,
Nemôžem to utíšiť!

Prstom na perách,
začarujem tento čas,
keď zašepkám to......"Psssssssst"
stanem sa pánom nikoho,
a navždy si uchovám,
spomienku na tento "raj"

Nedá mi nezakričať,
so zviazanými perami,
ako je možné, že to tak je?
kto vlastné vidí?
a kto je slepí?
Bolesť ma vykúpiť....nie zahubiť!
Nedá mi to nezakričať

Ale ak dostanem ten dar,
aspoň raz,
začarovať tento svet,
len obyčajným: Psssssssst!
stanem sa pánom ničoho,
na chvíľu sa to zastaví,
a ja si budem vážiť,
svoj momentový svet,
bez týrania,
bez zákerných slov,
ústnych podvodov a lží,
a sľubov ktoré bolia viac ako rany,
a dlhšie sa hoja,
ako hocijaká bolesť tela.