Basnicky.sk

Zammat  Zobraziť/skryť lištu autora

Pohľad

Cítiš to? Poznávaš to?
Pýtaš sa ma čo? No predsa to čo cítim.
Čo cítim? Ja neviem. Skús hádať.
Možno smútok, možno žiaľ? Možno
lásku, možno nehu...
Možno teplo, možno zimu.

Dívam sa... v zrkadle vidím tvár.
Nespoznávam ju. Kto to je?
Som to ja? Nie!!! To nie som ja.
To je len to čo zo mňa zostalo.

Prečo? Prečo? Pýtam sa tajne seba
samej. Dovolila som to. Dovolila
som aby ma pošľapali. Dovolila som
aby mi ublížili.

Cítiš to? Poznáš to?
Pýtaš sa ma čo? No ja nemám
viac síl už. Nepochopil si? Už nemusíš.
Už to nechcem. Už to nie je podstatné.

Zabudni na mňa. Už ďalej nevládzem
len hrať, klamať a podvádzať. Zabudni.
Už netreba. Viem to čo som nevedela.
Viem že som človek z mäsa a kostí. Viem
už nemusím sa báť.

Cítiš to? Poznáš to?
Ten pocit beznádeje. Ľutuješ to.
Už nemusíš. Ja už neprídem. Mám
iného. Nechápeš? Stratil si ma. Ľutuješ.
Ja nie. Cítil si že to nie je dobré a nič si
Nespravil? Si úbožiak.

Cítiš to? Poznáš to?
Pýtaš sa ma čo? No predsa to čo cítim.
Čo cítim?
Úľavu.
Dátum vloženia 12. 5. 2008 17:55
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1633
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre