Basnicky.sk

Stenly  Zobraziť/skryť lištu autora

PIRÁT MORE A TY

To more plné harmónie a protikladov,
tá šírava kde cit má svoj domov.
Zatúžil som po tom mori,
po modrom drahokame čo mi niečo hovorí.
A čo mi ten drahokam chce pošepnúť ?
To že v svojom drahom jase má nebesia i tú zem,
má v sebe vlnobitie ktoré bude k tebe ľnúť !
V tej búrke mi šepká : „Na breh ťa vyvrhnem“.
A potom ťa svojím šumom k spánku ukolíšem.
Ten drahý kameň v ktorom je jeho šum,
sa prevaľuje ako piesok na púšti plný dún.
Má nádheru medúzy a hrôzu žraloka,
vlastní kľúč od bezvetria i treskúcej zimy,
toto všetko túži pohltiť moja duša hlboká,
a preto spím medzi jeho slzami – medzi nimi.
Je to orchester úplného kľudu aj besného burácania,
lebo ono je darcom života našej planéty,
preto vkladám svoju dušu pod jeho priania,
ale morský vlk sa neštíti krutej odvety.
To ono je vládcom horizontu a piesčitých brehov,
a ja sa z jeho múdrosti veľa naučím,
samo seba nekonečnou túžbou zviera v náručí,
a potom ma opäť hladí so srdcom a s nehou.
Ten pirát sa plaví za mojou loďou,
a kdesi v diaľke počuť spev delfínov.
Siréna na mňa volá z mora,
že videla v hĺbke takého zvláštneho tvora.
Ponoril som sa do tej hlbočiny,
aby som tú hroznú vec odčinil.
Na dne si ležala a spala si spánok,
a medzi tým sa s hladinou pohrával nežný vánok.
Zobral som ťa do náručia,
vyniesol som ťa nad hladinu,
skúšam zahnať tie čierne myšlienky, kričím nech pominú.
Nemyslím na to že už viac nebudeš také veci ma mučia.
Napol som plachty,
ale pirát je mi v pätách,
po duši tvojej horlivo dychtí,
a ja počujem jeho smiech v krutých vetách.
Delfín vedľa mojej lode skáče,
a za ním sa žralok pohol,
keď som to zbadal tak moje srdce len tíško zaplače.
To že som aj jemu pomôcť mohol !
V tom mi niečo šepol Neptún,
aby som šiel do stredu búrky, tam kde bude so mnou sama,
tam kde ľudské duše nesmú.
Ale tá búrka mi potrhala od plachiet moje laná,
vlny ma hnali do oka orkánu,
a vďačný môžem byť jemu.
Pirát stroskotal a padol do hlbín,
a ja sa plavím na vlnách spolu s ním,
s pánom mora čo mi ťa pomohol spasiť,
aby sme mohli bok po boku vedľa seba žiť.
Ďalej sa plavíme na tej hre vĺn,
ako v modrej púšti záchranný čln . . .
Dátum vloženia 10. 5. 2008 19:14
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1676
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. predpolnocna a.

    no rozvinul si si epický príbeh a aj niekde kvalitne rýmy fuha dal si si zalezat aj na postupnosti no pekne ja vzdy rada precitam aj taketo dlhsie dielko /no a pirat jej mne paci (no a čo ) romantika

    11. 5. 2008 13:07
  2. sebaboh

    len niečo k tvojmu názoru na môj postoj k tvojmu kvázibiochemickej báze stvorenia sveta:
    šumichrast, ak ale preštuduješ biochémiu, ako môžeš principiálne prisúdiť stvorenie všetkého práve na konkrétneho tvorcu, ktorého ty nazývaš hospodinom? je to maximálne obmedzené... svoje perverzne deformované kresťanské princípy nezatlačíš, akokoľvek by si ich chcel skrývať. obávam sa, že je to splodina prostredia, v ktorom si vyrastal. NIETZSCHE mi naďalej zostane objektom obdivu. máš smolu.

    19. 5. 2008 02:38
  3. sebaboh

    sorry za rýchlo napísaný príspevok, skloňovanie je toho dôsledkom

    19. 5. 2008 02:39