Basnicky.sk

vlastne som zabudol
ako sa rodia slzy
postavil som si svoje útočisko na sklenenom podnose
vinil som všetkých bez omámenia svetiel
v myšlienkovom pralese

zastavil som sa a dýchal som
pocit
taký ktorý sa len tak nevidí
necítil som nič len pohladenie tvojich vlasov
na sklenenom podnose
ležal som na ňom
prázdny a predsa plný
zvukov bez ozveny

pravé som si sčítaval tvoje obrazy
keď prestal som sa dívať dole
zodvihol som hlavu
a usmial som sa na nebo
plne tvojich vlasov a počasia
začal som vlastne ako malý chlapec
a teraz som taký ako more
a pohár vína na sklenenom podnose
aj tak nerozumiem o čo ti vlastne ide
ako vlani keď sme sa milovali na tanieri s dažďom
chápavo nechápavý vedel som kam

vtedy som vedel ako sa rodia slzy
boli plne tvojho objatia
s tebou som vedel čo je plávať životom

vtedy...naposledy