Basnicky.sk

Nie, neplač...plače sa len za mrtvymi a my....my sa len rozchádzame.Máme pre seba už len túto chvíľu, už len toľko ostalo z našej...z vašej lásky.Z našej lásky, krátkej, ale krásnej.Nikdy na teba nezabudnem.Nesmiem, nikdy nesmiem zabudnúť na chlapca, ktorý mi vyplnili miesto v mojom živote.Snád, snád to tak muselo byt.Snád to bolo príliš krásne, aby to mohlo trvať večne.To už tak býva, že sa ľudia rozídu, aby sa zišli.Znovu cudzí, aby sa vzájomne poznávali, aby si bolo zaujímavejší a potom sa možno opeť rozídu.To je len kolobeh, ktorého poznanie stojí mnoho sĺz mnohých.Preto ty nesmieš plakať......Nesmieš!!! Ďakujem Ti, ďakujem ti za všetko, za každú chvíľu šťastia, chvíľu s Tebou. Chvíľu, v ktorej som prestala vnímať všetko okolo seba.V tej chvíli som si neželala nič statčilo mi, že mám Teba, že cítim Tvoj dych, Tvoje vlasy, ktoré ma jemne pohládzali po tvári, že som mohla držať v ruke tvoju dlaň.mal si v sebe niečo, čo ma opájalo.Teraz to už viem.Bol to ten pohľad, čo vychádzal z Tvojich očí.Cítila som vždy slabosť, keď som rátala Tvoje kroky.Dobre si pametám každú chvíľu od okamihu, keď si vstúpil do môjho života, a stal si sa zmyslom.najlepšie si však pametám jeden okamih,na dve slová,ltoré si povedal ticho, so zrakom upretým do zeme. Dve slová, pri ktorých som si uvedomila, ako málo statčí niekedy, aby bol človek šťastný.Nie nemám nič.Ťažko by sa Ti rozprávalo v tejto chvíli, asi tak, ako teraz mne.Viem, že Ty za to nemôžeš, že som práve ja, ktorá Ti musí dať zbohom, aby som si znovu našla svoje šťastie, bez ktorého vlastne život nemá cenu.Je to zvláštne, že jeden človek musí padnúť na samé dno beznádeje a zúfalstva, aby druhý bol šťastný.Ťažko sa mi rozpráva, ale jedno viem,že Ťa mám stále rada.Tak zbohom, ja odchádzam.Cítim,že už ďalej nevládzem, nedokážem premôcť tú slabosť v srdci.Tak sa aspom usmej, chcem si Ťa uchovať takého, akého som Ťa mala najradšej......