Basnicky.sk

Preplakala tisíc nocí.
Len kvôli tomu,že v srdci ich nosí.
Pretrpela si už mnoho zla.
Len preto,že si za svojím cieľom šla.

Bolesťou kričalo jej srdce nejeden deň.
Smrťou končil sa každý jej sen.
Prešla už tisíc míľ...
Zaspomínala na sto chvíľ.

Každý večer so slzami prosila.
Aby sa splnilo to,za čo sa celé roky modlila.
Nádej už mnohokrát strácala.
No prišiel deň keď od šťastia plakala.

Jej svet farby dostal.
Jediný sen neumrel,on tu zostal.
Zrodila sa znova nádej.
"Nesmúť,ži ďalej!"

Povedalo niečo zhora.
Ty miluješ,nie si chorá!
Neplačeš od problémov...
Zabudni,láska je s tebou.

A tieto slová,napísali na náhrobný kameň.
Na konci smutné AMEN.
Táto mladá duša zomrela náhle.
Veľmi skoro si ju Boh vzal,nečakane.

Asi ju veľmi miloval.
Tam hore jej básne potreboval.
Asi ju chcel pred dalsou ranou ochrániť.
Utrpeniu,čo na nu cakalo zabrániť.

A pritom tu bola nádej...
Ze bude žiť ona snami dalej.
Ozvalo sa tiché amen.
A za jej dušu prežehnanie...