Basnicky.sk

Vedela a čakala som kedy príde ten deň,ked znova uvidím tvoju tvár.
Nič netušiac prechádzala som ulicou,
a vtom som zbadala,ako len pár metrov odomňa si stál.
V tom momente som nevedela ako sa mám cítiť,
či byť z toho smutná,či sa naopak tešiť.

Srdce mi poskočilo radosťou a vzápätí som pocítila bolesť a sklamanie,
spomenula som si,že už nikdy stebou nebudem,už nepatríš mne.
Tvoje pohladenia,lásku a dotyky má už teraz iná,
a ja stále neviem koho z nás je to vina.

Zbehlo sa to tak rýchlo z dňa na deň,
ked skončil sa môj krásny sen.
Nedá sa zabudnúť príliš to bolelo,
to trápenie zmierniť sa nedalo.

Mala som pocit,že v duši mi padá dážd,
bolo teplo no ja som cítila iba veľký chlad a mráz.
Chodila som ako telo bez duše,
unavená a zničená,
zároveň ubolená a sklamaná.

Moje pľúca už nevládali dýchať,
a srdce?
tomu sa už nechcelo byť,
priala som si zomrieť,už nechcelo sa mi žiť.

Prešlo zopár mesiacov,no občas som spomínala,
no každým dňom som čoraz viac zabúdala.
K čomu to bolo dobré,ked osud mi ťa vrátil späť,
spravila som hádam niečo zlé,a toto je môj trest?
Ak áno po druhýkrát by som to už nedokázala zniesť.

Aj ked ma to ťahá za tebou,každej šance sa radšej vzdám,
a ty?
Ostaneš s inou,alebo budeš sám!!!