freya
potichu..
kym sa to nerymovalo, nemohla to byt basen.. lez, kym umenia je dnes vela, rada sa kazdy bolavy to strom.. potichu cakala som, kym vietor sfukne skolu, nestalo sa, take bezvetrie si este necitil.. lez, potichu preslo i to, bolest, co vystriedala tie priania, bola horsia.. clovek stale nieco chce, nieco hlada a ja? uz som raz nasla a teraz som sa nechala najst znova.. hmm, zaujimave dvakrat sa popalme sa jednej panvici smrti.. ved smrt pride len raz, nie? asi tazko, mozno ta klinicka.. ale tato, smrt bolesti je brutus.. ako spalene duse placu, placu i slepe oci.. sinusoida je strasne nefer..
Dátum vloženia 28. 4. 2008 21:45Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 969
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti