Basnicky.sk

Padla vločka z neba nikto ju tam nechcel.
Padla tu na zem a tu ju tiež nechceli.
Vločka smútkom mäkne, topí sa pomaly.
Anjel to nechcel aby ona žila, on zomrel.

Vločka prežila jar, leto i jeseň a vracia sa zima,
padajú iné vločky, vločka šťastná už nie je sama.
Trávia spolu čas, chvíle šťastné ako na oblaku,
keď chvíle nastali odmäku kamarátky zmenili sa v mláku.

Vločka smutná znovu a znovu strácala
už nebola šťastná ani v zime len čakala
kedy i ona tento svet opustí,
bolo jej čudné, ona žije a stále smúti.

Vločka už nechce ďalej tu žiť,
len nevie ako sa zabiť.
Mráz jej neublíži a teplo tak isto
„ako, môžem skončiť to?“

Putovala dňom i nocou bez oddychu,
bežala drala život i keď nestačilo jej dychu,
nevládze ale plazí sa ďalej ešte dúfa v smrť.
Cítila ako odpláva jej duch, nevládze vítať ju

Šťastná smrťou skončili sa strašné muky
o život ju obrali ľudské ruky.
Slobodu získala, navždy už lieta
ale nevie, že nazmar vyšla anjelova obeta