Ticho
nič po tebe nezostalo, len...
ticho...
Všetko mali sme spolu,
ale s tichom si sadali ku stolu,
ticho prežívali spoločný let,
tichom povedali si tisíce viet.
Ticho kričalo na nás z každej strany,
tichom zostávali sme potrestaní.
To hlasné ticho z každého kúta,
ktoré sa zväčšuje a neubúda.
Ticho čo zväčšuje svoj rozmer,
čo vkráda sa ti do nozdier,
čo vytláča ti z tela dušu
.
.
.
.
.
a v tom na nás škvrna jak z tušu.
Ticho
nič po tebe nezostalo, len...
tma...
Dátum vloženia 24. 4. 2008 20:55Frollo
Ticho
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1372
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti