Basnicky.sk

Keď som sem prišla,
netušila som, že stretnem teba,
bola som tu len chvíľu,
dal si mi masáž,
na ktorú zabudnúť sa nedá.

Zapáčil sa mi tvoj úsmev,
ten v očiach, čo si mal jas,
vtedy chcela som cítiť tvoje dotyky zas a zas.

No ty nijako nedal si znať,
že by si ku mne hlbší cit chcel mať,
a tak nachala som túžbu po láske spať.

Na konci roka,
keď sme boli tak blízko seba,
chcela som to veľmi.Čo?
byť nachvíľu kúskom teba,
no čas sa už vrátiť nedal.

Sklamal si ma vtedy,
veď tty to dobre vieš,
o 2 dni bol si s . . . inou,
jej neskôr povedal,
že ju miluješ.

Bola to moja kamoška,
jedna z mála dobrých,
ktoré človek môže mať,
a tak neostalo mi nič iné,
než jej to priať.

Boli ste spolu predlhý čas,
nebolo ľahké jej kamarátkou byť,
každý deň počúvať,
ako láska zreje v vás,
ako stále sa budete ľúbiť.

Teraz ste sa rozišli
a neviem,či smutná,
či šťastná mala by som byť,
prečo šťastná?Prečo smutná?
Tak to zatiaľ ani ja nedokážem posúdiť.

Už to nie je síce ako vtedy,ten istý cit,
hoci by som chcela,
nemôžem ťa zo svojho srdca vypustiť,
máš tam zvláštne miesto,
potom by som musela z dierou žiť.

Nikdy som ťa nemala,
vždy len priateľmi sme boli,
no teraz odchádzaš
a tvoj odchod ma nepochopiteľne bolí.

Som rada,že som ťa spoznala,
že tvojou priateľkou som sa mohla stať,
teraz s tvojou bývalou
na našich spoločných zážitkoch sa budem smiať.

Teraz už však v duši kľud mám,
tebe tú malú chybičku odpúšťam,
veď každý robí chyby stále,
niekto veľké a iný malé.


Buďme teda priateľmi stále,
a toto priznanie nech je naše tajomstvo malé,
Nikým a Ničím Nikdy nepoznané.