Chodím, neviem kadiaľ a neviem kam mám ísť.Snažím sa pred svetom schovať a z tejto beznádejnej cesty zísť.
Kráčam plná bolesti,zloby a aj lásky zložme si už z tváre tie hlúpe masky.
Nebo plné hviezd a mesiac,ktorý žiari,všetko je tak krásne a ja som ako po požiari.
Stratila som lásku,stratila som Teba. Chcem aby bolo všetko krásne tak ako kus neba...
Voľné,čisté,jedinečné tak úžasné a nekonečné-to čo vždy zostane a nikdy neodíde...ktovie,či z tej našej lásky ešte niečo zíde.Teraz už len dúfam,snívam a predstavujem,že s tebou tam niekde v diaľke poletujem.
Snažím sa nájsť správne slová,no neviem ako to mám povedať.
Cítim sa tak slabá a to preto,že neviem prestať milovať.
Milovať človeka,ktorý ma nechal tak, prestal na mňa myslieť,a aj ma milovať.
Vážne chcem zabudnúť a vážne to nejde
a ja čakám,že ma snáď tá láska niekedy prejde.
Chcem zabudnúť
dátum vloženia
1. 9. 2005 17:11
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah1. 9. 2005 17:11
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- mikuška
vo veršoch by to bolo lepšie, lepšie by sa to čítalo...som ako po požiari...najhoršie je odmilovať
14. 9. 2005 18:11