Basnicky.sk

S Bohom šťastie, radosť, pokoj, s Bohom...
Lúčim sa s vami
i keď nepoznám vašu pravú chuť,
nepamätám.
Či veky prežívať budem v trápení či olovo prekrája moju hruď
neviem či nájdem pokoja, veď netuším aký je
ten skutočný, pokoj v duši, bez masiek.
Kolobeh rovných si hodín krv mi pije
zo žíl ťahá, dychtí za mojím posledným.

Čaká na môj rekviem,
potom si na frak mramorový odznáčik pripevniť môže.
No kým dýcham, i keď s korunou nevedomého blázna, žijem
smie si len nervózne brúsiť svoje nože.
Čas, minúta za minútou...

3 krabičky s tajomnými krásami do tašky nádeje odložím
a mocné brány pretvárky nikoho nepustia.
Len ten človek, ktorému do rúk kľúč vložím
len on dokáže čítať moju dušu.
Dovtedy väznený sám sebou si len ruku na rany položím
a pridržím
kým nerozleje sa červený nápoj môjho srdca.

Človek je však vybratý a s kľúčom ušiel,
sám to netuší, že drží čosi zvláštne.
Čo sú to telá bez duší a duše bez tiel.
Ona netuší, že srdce čo samotným kľúčom je,
vo svojich nežných dlaniach láme.
Ona to netuší, nemôže za moje trápenie.