Len tak na papier pero polozit,
aj ked zda sa, ze uz nie je preco zit.
Takto zatvorit dvere strachu
a neocakavat ziadnu stratu.
Verit, ze sa tym nic nemeni,
ze dialo sa to pod vplyvom znameni,
ze jeden den zmareny
na skutocnej laske nic nezmeni.
Z tvojho hlasu citit sklamanie,
co v mojej dusi vyvola zranenie,
Smutny luc tvojho slnka,
vypali dieru do mojho srdca.
Na moje vnutro dolahla uzkost,
je naozaj tazke prevziat zodpovednost.
Jedine co ostava, je verit,
ze aj tak este dokazes lubit.
Tuzim znova sa vratit
a nikdy viac ta nestratit.
Aby tvoj pohlad ostal krasny
a kazdy den nadalej stastny.
Dátum vloženia 11. 4. 2008 21:37kkkatie
NaĎaLeJ ŠŤaTNí
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1101
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti