Túlam sa sama v uličkách
Smútku a zabudnutia
Sama len s tieňom pýtam sa seba
Čo ak sa múry ulíc zrútia
Čo ak mi moje srdce
Prestane náhle byť
A v ruinách múrov šťastia
Prestane moja duša žit?
A tak len kráčam bosá
Po kamnistej cete života
Spevňujem láskou všetki múry
Sprevádza ma len tieň a samota
Tak kráčam ďalej, zabúdam na smútok
A moja cesta tmavá je zrazu horúca
A vďaka tlkotu v hrudi zisťujem
Že po ulici s názvom "ŽIVOT" nemôžem kráčať bez srdca.
Dátum vloženia 29. 8. 2005 11:43Almita
Uličky
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1687
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti