Rozplynutá v čase,
vo všetkom i ničom,
kde ťa hľadať?
Nežná a mladá...
skrytá za záclonami snov,
čo nesplnil som.
A každú noc
vyzerám inak ako vždy,
kým zmiznem ako dym...
Opustené telo postele
čo toľkým ránam dalo ráz,
posledný raz
opísalo moje tvary.
Zatúlaná v sebe,
niekde hlboko, učupená hľadá
rubín nočného prsteňa
a tma už steká po stenách
na zem.
Beznádej v malinových očiach
čo dajú sa jesť, nikdy nemáš dosť
a sú tam stále, smútku pre radosť
neminú sa...
Stratený rubín s prsteňa
kde ukryla si svoju noc
na zemi v prachu...
Skloním sa, čakám,
s čajkou strachu
cez ostrie vzlyku
navlečiem prsteň prostredníku.
Tak, láska moja, predsa cítim
že oči ako vankúše
a plné zlatých prianí rán
zabodli sa mi do duše.
Dátum vloženia 9. 4. 2008 17:54Carlo
---Zabodnutá v duši---
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1639
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- :´(
klasnee
9. 4. 2008 19:06 - ludiana
pekné, hlavne názov.
9. 4. 2008 20:29 - Carlo (napísal autor básne)
Heh...dakuejm..
9. 4. 2008 21:23 - sisi28
a l o f o k
9. 4. 2008 23:25 - 1zuzana
moc osobné..no len citát, ak dovolíš
"Ako sa hovorí? Pokiaľ máš svoje tajomstvá, si ich pánom,ak ich vyzradíš, si ich väzeň" Myrer
10. 4. 2008 01:53 - barunka
zabodnutá v duši...kto z nás to nepozná?!...zrejme každí máme niekoho takého....pekné Carlo
10. 4. 2008 11:49 - Carlo (napísal autor básne)
Dakuuujem.....
10. 4. 2008 20:29 - Carlo (napísal autor básne)
Dakuuujem.....
10. 4. 2008 20:29 - Ruža
Pekné
11. 4. 2008 16:31