Basnicky.sk

Kráčam po rozkvitnutej lúke
plnej dávno vyhynutých kevetov.
Putujem čiernymi dierami
po niekoľkých z mimozemských svetov.
Predo mnou vidím neznámu
krásnu čiernovlasú ženu.
Čiernymi očami a červenými perami
sa na mňa usmieva.
Je nahá.
Nehanbí sa.
Pristúpila bližšie a povedala:
„Hrešme!“
Tak sme zhrešili.
Po zhrešení som zaspal.
Typické.
Aké zvláštne a čarovné,
je zaspať vo vlastnom sne!
Prebudím sa a vidím mohutný do
čierno-biela rozkvitnutý strom.
Zoberiem ovocie a jem.
Ponúkam z neho aj svojmu mužovi.
On vezme a je.
Veď sme len chceli vedieť,
že čo je to, to „dobro“ a „zlo“,
tak prečo nás majiteľ tohoto
klubu vyhadzuje?
Klub…párty…drumáč!
Prečo mi to éčko nepíše?
Fúknem si linku a tancujem
ďalej svoj epileptický tanec.
Rýchle bicie a brutálna basa
mi roztrhnú hlavu.
Kúsky mäsa, mozgu,
kostí a krvi
ostriekajú plno sfetovaných
spolutanečníkov.
Všetci to považujú
za slušnú halucináciu.
Nemal som fúkať tú čiaru…
Idem rovnou čiarou,
priamou linkou rovno do pekla,
do podsvetia.
Plavím sa v člne
po rieke Styx.
Cháronovi dávam bozk na čelo
a vravím, že mu odpúšťam,
to, že ma tam berie.
Je to jeho práca a musí
živiť veľkú rodinu.
V rade predo mnou stál Hitler,
Stalin, Napoleon a Bush.
Všetci tí dostali milosť
a sú importovaní do neba.
Dokonca aj Bush…
V irackej osade sa snažím
kalašnikovom strielať američanov.
Ten sa pochopiteľne zasekne
a tak ma hranatými guľkami prevŕtajú,
ako vŕtačka, čo prevŕta
kábel od žehličky
zapojenej v elektrickej sieti.
Moje vychudnuté iracké telo sa
zrúti a vyfararbí plátno
piesku na červeno…
Som použitá vložka
spláchnutá do záchoda.
Putujem potrubím a kanálom.
Voda…rieka…
Prečo zase Styx?!
Cháron ma vyloví ako bielu veľrybu.
Dá mi päsťou na čelo,
že vraj on homosexuál nie je.
Potom si ma premeria a pýta sa,
že čo tam zas robím.
Vraj som porušil pravidlá a budem
eskortovaný späť na Zem.
Houston! Houston! Máme problém!
Môj raketoplán zhorel v atmosfére
ako piaty krát opekaná hrianka.
Sedím pri táboráku a opekám si
s prasaťom, sliepkou, kravou a zajacom.
Prečo majú všetci na paliciach
napichnuté kúsky môjho tela?!
Zrazu sa na nás vyrúti býk
a rozdupe nám táborák.
Som toreádor v aréne.
Mečom bez čepele zabijem býka,
ale diváci ma vypískali.
Do arény vpustia desaťkráta väčšieho,
8 nohého, 3 hlavového býka, čo má
škorpióní chvost…
Diváci šalejú a moja krv
opäť špiní moju pieskovú posteľ…
Zobudím sa vo svojej posteli.
Posadím sa, mám sucho v ústach.
Idem sa napiť, lenže
po ceste do kuchyne
ma valčekom na cesto
prebodne zlodej.
Pri umieraní cítim v ústach
a na líci krv…
To nie je krv!
Zas som sa zobudil vo
svojej posteli!
To som si len oslintal vankúš.
Opäť som sa posadil
a opäť mám sucho v ústach
a chuť sa ísť napiť…
Nie som si istý, či som sa
naozaj zobudil.
Isté však je,
že pred spaním nemôžem
pozerať toľko psychotických hororov
a čítať toľko Bretona,
Fabryho a Žáryho.