Basnicky.sk

Tak ako slnko zapadá,
tak ako vietor, na nebi ostáva.
Tak prídu sny, tak strácajú sa dni,
tak život stráca svoj svit.

Zapadá za zem, za svoj horizont,
zapadá do v temných snoch.
Nepočuje viac, decký plač,
nepočuje viac, načo počuť zas.

Nemám nič, ak to nič sa dá nazvať,
mam prázdne srdce, vlastný svoj kríž.
Mám srdce aj to je dávno zlomené,
liek preňho žiaľ neexistuje.

Tak končia sa všetky moje dni,
samotou spútané, slovom zabudni.
Dva slová čo znamenaly veľa,
tie slová od samotného Boha.

Neviem ich viac povedať,
neviem viac zmysel ich.
Ak neviem tak načo mám žiť,
znova otázka a odpoveď nevie nik.

MB