Basnicky.sk

Môj život padol do diery,
vďaka jednému človeku pochopím časť svojej viery.
Neviem sa späť do minulosti dostať.
Strach mi ničí srdce,
sen niekoho pri sebe mať,
tam moje srdce zostane.

Sama viem,že pri mne nie je nikto,
z dobrého sa stalo to zlé.
Dala,by som život ochrániť to,čo je pre mňa dôležité.
Priatelia veľká vďaka,že vás mám.

Tma vždy vyhrá nad svetlom,
a zlo nad dobrom.
Strach z poslednej noci,
keď krv sa liala do oči.
či prežiť sám pustatinou a s hrozbou za hrozbou
.A či veriť tomu čo ma ničí a tak prísť o blízkych.

Moje slzy však už dávno vyschli.
Veľa času som rozmýšľala prečo nenávidia ma,
spomenúť si bolí,
vlastne neviem či teraz niekto rád ma má.
Viem aké je to pri sebe nemať nikoho,
nerozumiem prečo práve JEHO,
napadli také slová,čo vrátili mi spomienky keď sama som bola.
Všetci mi boli otočení chrbtom,
a zostala mi len nula,
ktorá zostala prázdnou.

Prežívala som roky peklo,
s tím,že sama som bola,
nenašiel sa nikto,kto by mi ruku podal,
a šancu na kamarátstvo aspoň dal.
To peklo pokračovalo dlho,
až na koniec som pochopila to,
slovo šťastie i keď do teraz neviem čo to bolo.

Zaľúbila som sa,ale hneť to padlo,
moje srdce puklo,nevedela som prečo.
Nebola som milované dieťa
a nebola som tá,
čo svoju tvár maskou zakrývala.

Vtedy som nič nechápala,
ale objavili sa ľudia,ktorých teraz mám rada.
A vďaka jednému z nich si ich vážim.
„vrátil si mi spomienky“ a sen čo som mala,uskutočniť sa ho snažím.
Znova došla tá čudná sila,
a moje srdce padlo do neznáma.
Pochopila som ďalšie ale už známe slovo, (láska)
ani nevieš čo to so mnou robilo,
a čo to robi keď si v mojej blízkosti,
cítim ako sa neovládam a niečo vo mne buši.
To moje srdce tebou sa zbláznilo
nechcem aby to prestalo...zlatko,zlatko nevieš čo so mnou robíš.
To zlo vo mne všetko vtedy zničilo.
TY si mi vrátil kúsok dobra.
Teraz svetlo vyhralo nad tmou,
a dobro nad zlom.
Každým dňom mám chuť,
všetkým povedať ďakujem.
Ešte je veľa ľudí o ktorých smiem hovoriť,
a byť oporou pre nich.